Selected Fate-Zástupca rasy a zlý pocit

7. října 2013 v 18:23 | ,,Nicol" |  Selected Fate
Ja som pristúpila k Marcusovi a Mary k Alexovi.
,,Mágiou" odpovedala som mu.



Presnejšie povedané, teleportovali sme sa. Ocitli sme sa na priestranstve ukryté v horách. Mesiac začal len vychádzať, ale jeho svetlo to tu celé ožiarovalo. Marcus a Alex to nemohli vidieť, ani keby chceli. Strieborný mesiac mohli vidieť iba čarodejnice. Ostatní ho videli ako normalný mesiac. Okrem nás tu bolo už kopa ľudí. No ľudí... ako sa to vezme. Okrem čarodejníc tu boli aj upíri, víli, vlkolaci, škriatkovia... a moja mama, ktorá mala namierené k nám. Vedela som čo chce ešte skôr ako sa pozdravila s Marcusom, ktorý jej predstavil Alexa. Potom sa otočila na mňa.
,,Máš devetnásť, nechceš konečne viesť obrad?" Obrad nie je zložitý, ale vzácny a musí sa previesť bez chyby. Doteraz ho robila mama a Stefan, ja som sa iba prizerala.
,,Nie?" chcela som , aby to vyznelo prescedčivo, ale na konci som zneistela a vyznelo to ako otázka.
,,Musíš sa to naučiť." protestovala.
,,A čo tak, keby som bola teraz len zastúpca rodu?" skúsila som.
,,To by šlo, idem za Stefanom. Nebude nadšený, ale sám povedal, že mám ísť najskôr za tebou." myskla plecami a odišla. Zamračene som sa na ňu dívala.
,,Kto je zástupca rodu?" opýtal sa Alex. Marry sa k nemu otočila.
,,Čo vieš o tomto obrade?"
,,Nič." odpovedal jej jednoducho. Marry sa otočila a ukázala na stred lúky, kde bolo niekoľko čarodejov a pripravovali kruh.
,,Všimni si aký tvar tvoria." V strede bol kruh a stojan na knihu. Od neho išlo päť čiar a na ich konci boli tiež kruhy, ale bez knihy. Iba kruhy a nie ešte uzatvorené. Alex prikývol na znak toho, ževidí. Marcus to tiež sledoval a ja som si uvedomila, že som mu o tom nič nepovedala.
,,V strede bude stáť pravdepodobne Stefan a odriekaváť kúzlo. Na konci čiar alebo im hovoríme spojnice, tam bude stáť jeden zastupiteľ rasy. Ak si si dobre všimol, je ich päť, tak ako tu je päť rôzných ras. Oni majú prijať kúzlo a darovať niečo zo seba ako zapečatenie."
,,A kedy to začne?"
,,Keď bude mesiac najvyššie." odpovedala som teraz ja. Automaticky sme sa všetci pozreli hore. Mesiac ešte nebol vysoko. Ako som sa tak naň dívala zacítila som... niečo. A to niečo sa mi vôbec nepáčilo. Zavrela som oči a snažila sa toho chytiť viac. Mágia, ale nie tá z mesiaca, Nie táto bola iná. Silnejšia a temnejšia. Prudko som otvorila oči a poobzerala sa navôkol. Nik okrem mňa si to nevšimol. Niečo je zle. Otočila som sa k Marcusovi a všimla som si, že mňa intezívne pozoruje.
,,Deje sa niečo?" opýtal sa ticho. Marry a Alex sa niekde vytratili a my sme tu zostali sami.
,,Zlý pocit." vysvetlila som.
,,Nemala by si s tým za niekým ísť?"
,,Ja neviem. Možno sa mi len niečo zazdalo." snažila som sa presvedčiť ako jeho tak aj samú seba.
,,Sama tomu neveríš." pokrútil hlavou.
,,Ja neviem. Ešte počkám a uvidím, či ten pocit nezmizne." Na toto iba prikývol. Ešte raz som sa otočila a uvidela som niečo, čo sa mi nepáčilo, ale nemalo to s mojími zlými pocitmi nič spoločné.
,,Nie je to tvoj otec?" opýtala som sa Marcusa. Sledoval môj pohľad a prikývol. Všimla som si, že sa rozpráva so Stefanom.
,,On bude zastupovať upírov?"
,,Asi, ja neviem. Poď." potiahol ma za ruku. Ako sme sa blížili tak si nás obaja všimli. Slušne sme sa pozdravili. A marcus sa ho opýtal, to čo ja jeho predtým.
,,Annabeth ma požiadala a ja som to prijal. Nemôže to nijako uškodiť." mykol plecami ako by sa nič nedialo. Usmiala som sa.
,,Takže ťa mama presvedčila." opýtala som sa pre zmenu ja Stefana. Škaredo sa na mňa pozrel.
,,Už dlho to chcela na mňa hodiť. Vždy som sa obhájil tým, žebudem zastupovať, ale ty si mi to teraz vyfúkla. Hambi sa." Len som sa zasmiala.
,,Keby som to neurobila, tak by som ja musela odriekavať. Takže to bolo buď to alebo to."
,,Takže si to hodila na mňa. Však ja ti to vrátim." zamumlal si pre seba. Zaškerila som sa. Zrazu jeho tvár osvietilo silné strieborné svetlo.
,,Je to tu." šepla som. Otočila sa a pozrela sa na lúku. Všetky čarodejnice a čarodejníci sa otočili. Ostatní sa tvárili nechápavo. A Marcus tak isto. Rozhodla som sa mu vynahradiť to, že som ho o obrade neinformovala. Chytila ho za ruku a ukázala mu to čo vidím ja. Lúku zaliatú strebrom. Zhlboka sa nadýchol, čo robí iba keď je veľmi prekvapený. Veď nepotrebuje dýchať.
,,Je to nádherné." šepol.
,,To je."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Ako sa vám páčila časť?

100%-75%
75%-50%
50%-25%
25%-0%

Komentáře

1 Hejlynka Hejlynka | Web | 9. října 2013 v 20:55 | Reagovat

Krásná kapitola. Těším se na pokračování a jsem zvědavá na ten obřad...:-D

2 Nila Nila | Web | 12. října 2013 v 11:52 | Reagovat

Ahoj! Pojď se podívat co bude dál na naší literární soutěž! :)Moc pěkně napsané :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama