Castle of Glass 4

7. září 2013 v 18:13 | ,,Nicol" |  Castle of Glass


Cassandra
Keď som sa zobudila na buchot zvonku, pomyslela som si, že sa nič závažné nedeje a môžem ďalej spať. No ako náhle som počula aj krik a plač prebrala som sa. Vyskočila som z postele a pretrela si oči. Rýchlo som pribehla k okenici a pozrela sa čo sa vlastne deje. Na dvore boli vojaci z Kráľovstva Ohňa a snažili sa dostať do zámku. Stráže im v tom pochopiteľne bránili. Na svojích ramenách so zacítila ruky, ktoré ma ťahali čo najďalej od okna. Bola to Anna a mala svoj typický ustarostenný pohľad. Pozrela som sa na ňu veľevyznamným pohľadom a ona pochopila. Rýchlo odišla a ja som sa prezliekla do kožených nohavích, bielej košele a obula si jazdecké čižmy. K opasku som s pripevnila meč a do čižiem dala dve dýky. Ešte som si zobrala aj luk. Zrovna keď som bola pripravená vrátla sa do izby Anna. Na chrbte mala tašku s potrvinami, oblečením a peniazmi. Možno na dve sekundy sme sa na seba pozreli a potom sme vykročili. V ruke som mala luk už s pripraveným šípom. Mali sme namierené do stajní. Lenže cestu námskrížil muž v brnení so symbolom kráľovstva ohňa. Nemohla som len tak zabiž niekoho z môjho vlastného kráľovstva. Takže som mu šíp vypálila do nohy a hneď na to ho kopla do hlavy. Omračene dopadol na zem a s Annou sme sa pohli vpred. Niekde vo svojej duši som vedela, že oni by ma zabili, keby mali príležitosť. Lenže ja nie som ako oni. Tak krutá... Aspoň taká nechcem byť. Na dvore sa mlátili vojaci a v tme som nemohla rozoznať kto patrí ku akému kráľovstvu. Taktiež tam boli zmätení, vystrašení ľudia, ktorí panikárili. Snažili sme sa tade dostať čo najnenapádnejšie. Skoro sa nám to podarilo. Až pri stajni pred nás ktosi skočil. Bola som pripravená vystreliť, ale Anna ma zastavilo. Vtedy som si uvedomila, že je to Joachim. Na tvári mal krv a špinu. Aj jeho oblečenie bolo špinavé a od krvi. Najprv som sa strašne zľakla, že je vážne ranený. A on si všimol.
,,To nie je moja krv, vaše veličenstvo." upokojil ma. Prikývla som.
,,Musíme sa dostať ku koňom." Povedala som tónom, ktorý sa podobal rozkazu. Zháčila som sa. Ja tu nemám žiadne právo rozkazovať, veď tu nie som žiadne vaše veličenstvo ako ma nazval. Počkať... Čože?
,,Ako ste ma nazvali?" roztrasene som sa opýtala.
,,Pani, viem kto ste a viem, že sa musíte odtiaľto čo najrchlejšie dostať." na to sa otočil a rukou naznačil, aby sme ho následovali.
,,Ale ako?" nechápala ani Anna. Išli sme za nim na koniec stajní. Všimla som si, že tu Katelin nie je.
,,Kde je?"
,,Nebojte sa, je v bezpečí a vy tam idete tiež." Joachim presne vedel, prečo som sa tak zdesila. Vošiel do Katelinho bývalého boxu a nejakých mechanizmom tak otvoril tajné dvere. Vrátil sa pre fakľu a vošiel. Obe sme ho následovali.
,,Kedysi som bol s naším kráľom a vášho otca na návšteve. Kráľ vody a Kráľ ohňa mali dohodnúť isté veci, neviem presne o čo išlo. Boli sme tam tri dni. Raz v noci si ma váš otec zavolal do kancelárie. Povedal mi o svojom podozrení, že jeho brat žije a že chce trón. Povedal, že pre ten prípad má nejaký plán, ktorý zahrňoval to, že sa ocitnete tu. Mal som na vás dávať pozor a v prípade núdze vám zariadiť bezpečný odchod." vysvetlil mi.
,,Vy ste o mojej pravej totožnosti vedeli celý ten čas?" nemohla som tomu uveriť. Môj otec vedel, že jeho brat žije a že ho môže zabiť. To, že som mala odtiaľ utiecť bolo v pláne už dávno. Och bohovia prečo? Vyšli sme z tunela, ktorý som ani nevnímala. Viem, že tam bola tma a chladno. Objavili sme sa na lúke za zámkom a pred nami boli dva koňe. Jeden z nich bola moja Katelin, ktorú som hneď objala. Druhý bol rovnako tmavý kôň.
,,To je Ester, je rýchla a verná." predstavil ju Anne. Obe sme nasadli a pozreli sa na Joachima.
,,Choďte na východ a dostaňte sa do mesta Pupillam a snážte sa nájsť ženu menom Erika a povedzte jej čo sa stalo a že nastal ten správny čas. V batohu, ktorý máte obe pripevnený na sedle sú peniaze, potraviny, zbrane a mapy." hovoril rýchlo, ale zrozumiteľne.
,,Ďakujem." usmiala som sa naňho a pokývala Anne. Obe sme sa naraz vydali na veľmi dlhú cestu. Vedel, že to mesto nájdeme. Vedel, že ovládam mov hviezd, čiže sa viem dokonalo orientovať a nájsť miesta, kde som nikdy nebola. Vedel to a veril mi. V duchu som sa modlila, aby sa mu nič zlé nestalo.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Hejlynka Hejlynka | Web | 8. září 2013 v 21:14 | Reagovat

Krásná kapitola.Takovýhle vývin událostíjsem rozhodně nečekala. Těším se na pokračování...:-)

2 All€$a All€$a | Web | 12. září 2013 v 14:21 | Reagovat

Moc se těšim na pokračování!

3 scl-stories scl-stories | Web | 12. září 2013 v 20:33 | Reagovat

Skvelá časť teším sa na ďalšiu časť :3

4 Dominica Dominica | E-mail | Web | 16. září 2013 v 15:42 | Reagovat

Skvělé :3 Musela jsem si přečíst všechny díly, protože jsem měla zmatek v tom jestli jsem to vůbec četla :DD
Je to úžasný ;))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama