Prehratá/vyhratá stávka

30. srpna 2013 v 12:24 | ,,Nicol" |  Jednorázovky
Zdravím... Namiesto toho aby som sa konečne venovala príbehom som vymyslela ďalšiu jednorázovku. Opäť dúfam, že sa vám bude páčiť a bola by som rada, ak by ste sa v komentároch vyjadrili.

,,Ale no ták... Je to nutné?" zúfalo som sa pýtal môjho najlepšieho kamaráta, Toma. No v tejto chvíli o tom, že je môj kamoš pochybujem. Zaškeril sa a odpovedal mi:
,,Áno je. Stávka je stávka Alex."

Áno, moje meno je Alex. Stavil som sa s ním a teraz toho neskutočne ľutujem. Boli sme v bare, obaja už sme mali niečo v sebe a on zazrel jedno veľmi sexi dievča. Myslel som si, že ho poznám a tak som povedal, že ju nedostane do postele. On na to, či sa stavíme. Ak prehrá bude musieť v obchodnom centre tancovať celý deň Harlem Shake. A ak prehrám ja, tak si oblečiem kostým opičiaka, budem stať v obchodnom centre pred kinom a snažiť sa o to aby so mnou nejaké dievča išlo do kina. Och a ešte musím na nich vyskočiť tak, aby sa zľakli. Prehral som. Už dve hodinu som oblečený v tom blbom kostýme, smrdím a tri krát som dostal kopanec medzi nohy, päť krát facku (ktoré som vďaka bohu necítil) a asi osem dievčat sa tvárilo, že ma nevidí. Čudujem sa, že ma ochránka ešte nevyhodila. No aspoň som Toma presvedčil, aby som v tom kine (ak sa tam s dotyčnou dostanem) nemusel byť v tomto sku... blbom kostýme.
,,Neznášam ťa. Do kedy tu ešte budem musieť byť?" sedel som na stoličke pri malom stolčeku, kde ľudia čakajú kým sa otvorí sála.
,,Kým nezbalíš nejaké dievča." smial sa mi. On ma z toho veľmi dobrú zábavu, ale ja sa cítim najtrápnejšie za celý svoj život. Pozrel som sa ku vchodu a v tom som ju zbadal. Bola o čosi ďalej, ale podľa chôdze a obzerania sa mala namierené buď do kina alebo okolo kina. Bola krásna. Vlasy mali farbu špinavého blondu, chudá, ale nie tak ako tie anorektičky, ale tak akoby robila nejaký šport a makala na sebe. Tvár som videl nejasne, ale vyzerala naozaj krásne. Blížila sa a ja som vyskočil na nohy. Vedel som, že za pokus nič nedám a keby niečo v tom kostýme ma nespozná. Postavil som sa do rohu, tak aby ma nevidela, ale ja som jej mohol skočiť do cesty. A keď bola veľmi blízko, tak som aj tak urobil. Podskočila do výšky aj do strany a chytila sa za srdce. Teraz, keď som ju videl z blízka vedel, že je nádherná a prirodzená. Okrem jemnej špirály a lesku na pery nebola vôbec namaľovaná. Žiadne make-up. To bolo veľmi, veľmi dobré. Nemám rád namaľované dievčatá. S prižmúrenými očami si ma premerala. Všimol som si, že sú zeleno-hnedé. Pohľad som jej oplatil a uvedomil som si, že okrem toho, že je prirodzená má aj vkus. Aspoň podľa mňa. Biele tielko, na ktorom mala čiernu károvanú košeľu, červené úzke nohavice a čierne adidas botasky.
,,Môžem hádať?" prerušil ma z rozmýšľania jej hlas. Pozerala mi priamo do očí, ale nie som si istý, či ich vôbec vidí. Na túto chvíľu som úplne zabudol, prečo som vlastne prezlečený za opicu.
,,Skús." uškrnul som sa, aj keď to nevidela.
,,Prehral si nejakú veľmi debilnú stávku." Nemohol som si pomôcť a zasmial som sa.
,,Presne. A teraz začínam dúfať, že mi z toho pomôžeš." Podľa výrazu jej tváre som usúdil, že nad tým aspoň rozmýšľa.
,,A ako konkrétne?" opýtala sa po chvíli.
,,Pôjdeš so mnou do kina na nejaký film? Výber nechám na tebe." začal som sa modliť, aby išla. Naklonila hlavu a zadívala sa na niečo za mnou. Skôr ako som sa stihol opýtať na čo, či sa otočiť sa na mňa opäť pozrela.
,,A do kedy budeš prezlečený ako opica?" začal som mať podozrenie, že sa už rozhodla.
,,Ak budeš súhlasiť, tak si ho dám dole." Znova sa zamyslela, ale nakoniec sa široko usmiala.
,,Fajn, už len kvôli tej zábave." Vydýchol som skoro všetok vzduch z mojich pľúc. Ani som si neuvedomil, že som nedýchal. A taktiež som si ani neuvedomil, že som to dievča, ktoré ma zachránilo radostne objal. Keď som si to uvedomil a odtiahol sa cítil som sa zarazene a možno trošku trápne. Ona mala mierne červené líca, ale pristali jej. Dal som si dole opičiu hlavu a chytil ju do ruky.
,,Som Alex." podal som jej ruku. Na chvíľu zostala zarazená a dívala sa na mňa ako na zázrak, ale potom sa spamätala.
,,Erika." Potriasla mi rukou.
,,Teší ma Erika, máš krásne meno. A ak ti to nevadí, predstavím ťa teraz môjmu kamarátovi, ktorý ma do tohto dotiahol." Pri komplimente na jej meno sa mierne začervenala, ale prikývla. Chytil som ju za ruku a otočil sa. Uvedomil som, že keď sa predtým pozerala za mňa tak si pozerala, čo vlastne dávajú za filmy. Spolu s Erikou som vykročil smerom ku Tomovi, ktorý mal na tvári šokovaný výraz. A ja som vtedy nasadil môj víťazný. Keď sme k nemu došli, tak sa spamätal.
,,Tom, toto je Erika. Erika toto je Tom. Ak dovolíte, ja sa idem dostať z tohto diablovho kostýmu." Nechal som ich tam osamote a odbehol som na WC.
Keď som sa vrátil, v normálnom oblečení, tak tí dvaja viedli veľmi živú debatu. To, že prichádzam si prvý všimol Tom, lebo bol otočený zrovna mojím smerom. Pokýval mi hlavou a na to sa obzrela aj Erika a zostala šokovaná. To, že vyzerám dobre som vedel. Nie nie som narcis, to je konštatovanie faktu, ktorý už niekoľko báb potvrdilo. Mal som čierne vlasy, modré oči a postavu vytvarovanú hraním futbalu a pravidelným boxom. Usmial som sa na ňu a ona sa opäť jemne začervenala.
,,Takže aký film si vybrala?" opýtal som sa, keď som k nim došiel.
,,Neviem sa rozhodnúť medzi dvoma. Tak ti dávam voľbu. Nový Iron Man alebo Ja zloduch 2?" Bol som príjemne prekvapený jej voľbou. Mal som obavy, že to bude nejaká veľká romantika. Rozhodovanie nebolo pre mňa veľmi ťažké. Iron Man mi nepríde zrovna film, na ktorý by som išiel s dievčaťom.
,,Ja zloduch 2" usmial som. Na čo sa s Tomom rozosmiali. Nechápavo som sa na nich pozrel. Tom položil na stôl dva lístky na dotyčný film zo slovami:
,,Ja som to vedel. Bavte sa." a odišiel.
,,Milé od neho." podotkol som a pozrel sa na kedy to je. Fajn mali sme dvadsať minút čas.
,,Povedal, že mu to potom vrátiš." usmiala sa na mňa. Chvíľu zostalo medzi nami ticho, ktoré som preťal.
,,Takže Erika, kde študuješ?" Páni, lepšia otázka ma nemohla napadnúť?
,,Tento rok maturujem na miestnom gymnáziu. A čo ty?" opýtal sa ma.
,,Ja som tam tento rok zmaturoval." odpovedal som jej kľudne, ale rozmýšľal som, ako je možné, že som ju nikdy predtým nevidel. Asi som nad tým rozmýšľal príliš dlho, lebo sa opýtala:
,,Nad čím rozmýšľaš?"
,,Ako je možné, že som ťa ešte nevidel." odpovedal som bez rozmýšľania. Sakra, úplne pri nej strácam hlavu. Takáto veta ju mohla nehorázne uraziť alebo jej ublížiť. A to bolo to posledné, čo som chcel teraz urobiť. Ospravedlňujúco som sa usmial, ale ona nevyzerala urazene a ani ublížene.
,,Nemám potrebu vyčnievať z davu." podotkla. Fajn, ako sa na ňu tak dívam, je možné, že som ju na chodbe niekedy videl. Ale nejde mi do hlavy ako som ju mohol prehliadnuť.
,,Aha takže tak." tváril som sa chápavo. Naklonila sa bližšie a rukou si podoprela hlavu. Zvedavo sa na mňa zapozerala a spýtala sa.
,,Takže Alex, ako si sa dostal do opičieho kostýmu?" Toto je niečo, čím ju isto pobavím a začal som jej vysvetľovať stávku. Rozosmialo ju to a obaja sme sa uvoľnili. Začali sme sa normálne baviť. Povedala mi o sebe nejaké veci. So športom som sa skoro trafil. Tancuje. Má dvoch mladších bratov a povedala o nich, že sú to diabli. Jej otec je profesor na vysokej škole a mama doktorka. Po skončení strednej chce ísť na umeleckú na odbor tanec, ale má aj záložný plán veterinu. Naopak aj ja som jej niečo o sebe povedal. Mám staršiu sestru, rodičia sú rozvedení, som vo futbalovom týme, boxujem a idem na technickú vysokú školu. Potom sa náš rozhovor točil okolo vtipných historiek, na ktorých sme sa obaja zasmiali. Tých dvadsať minút nám veľmi rýchlo ubehlo. Dokonca sme si kúpili aj pukance a dve coly. To navrhla vlastne ona. Samozrejme, že som na to myslel, ale ona túto myšlienku vyslovila prvá. Najprv som bol mierne prekvapený jej výberom. Lebo dievčatá, ktoré poznám sa väčšinou vyhýbajú kalorickým jedlám. Ona nie a to bolo jej ďalšie veľké plus. Už otvorili našu sálu a ona sa postavila, ale ja som musel urobiť ešte jednu vec. Tiež som sa postavil a ešte pred tým než stihla zobrať do ruky prvé veci ju pritiahol k sebe a pobozkal. Len jemne na pery. Keď sa ku mne pridala mal som pocit nekonečného šťastia. Po chvíli sme sa od seba odtiahli.
,,Čo tak to brať ako prvé rande?" opýtal som sa jej. Neboli sme od seba ďaleko. Stačilo pár centimetrov a mohol som ju znova pobozkať. Na moju otázku len prikývla a ja som jej dal rýchly bozk zobral do ruky pukance a jednu colu. Erika si zobrala svoju colu a podala mladíkovi naše lístky. Kto by povedal, že niekedy budem rád za prehratú stávku.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Livusik Livusik | Web | 31. srpna 2013 v 19:30 | Reagovat

Nie je to zlé, akurát ja mám radšej keď sa v poviedke rozvíja vzťah, ale keďže toto bola iba jednodielna, tak to až tak nevadí :).
Je to dobré...

2 scl-stories scl-stories | Web | 2. září 2013 v 18:14 | Reagovat

Zaujímavé a vtipné :) Teším sa na ďalšiu jednorázovku :)

3 Hejlynka Hejlynka | Web | 2. září 2013 v 20:13 | Reagovat

Krásná jednorázovka. Je to velice originální a to se mi na tom líbí...:-)

4 Dominica Dominica | E-mail | Web | 4. září 2013 v 16:32 | Reagovat

To je úžasný :33 I vtipný :)

5 Lunar Lunar | E-mail | Web | 7. září 2013 v 17:49 | Reagovat

Chvíľkové odreagovanie a musím povedať, že veľmi podarené a účinné. A poučila som sa, že keď ma napadne nejaká opica, musím jej dať šancu :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama