Castle Of Glass 3/2

21. srpna 2013 v 14:34 | ,,Nicol" |  Castle of Glass


Adam
Konečne som ju videl aj zblízka. Bola krásna a asi aj najkrašia žena akú som kedy videl. Jej oči boli výrazne modré. A mala v nich vzdor a silu. Na slúžku divné. Mohol som byť naštvaný za to, že robila, to čo nemala, ale nebol som. Zo začiatku áno. Ale to, ako sa ich dotýkala mi pripomenula, že ona už asi nebude mať veľa príležitost sa dotknúť takých šiat. Boli to krásne šaty, to som vedel. Patrili mojej starej mame, ktorá zomrela pred niekoľkými rokmi. Ako jediná mi verila a chápala ma. Vedela, že som stále človek a že aj ja porebujem voľnosť. Vďaka nej som mal nejaké to voľno a vďaka nej som mohol o to okúsiť zo sveta. No keď umrela, tak otec mi všetko zatrhol a ja som ostal uväznený. Cassandra, ako sa mi predstavila mi taktiež pripomenula moje zásnuby. Meno mali rovnaké, ale ničím iným si nie som istý. Cassandru Reson som nikdy nevidel a neviem ako vypadá.
,,Odkiaľ si?" opýtal som sa jej. Zaváhala, ale nakonieč neisto odpovedala.
,,Kráľovstvo Ohňa." To ma chcú bohovia potrestať? Podľa toho, ako sa zatvárila som usúdil, že počula moju predchódzu poznámku.
,,Čo tu robíš?" pokračoval som inou temou. Ešte by som sa dozvedel, že slúžila aj na zámku, kde žila princezná.
,,Mám to tu upratať." šepla. Bála sa. Veď ktorá slúžka by sa v takejto chvíľi nebála. A asi ešte ani jedna nezažila, žeby sa s ňou člen kráľovskej rodiny takto rozprával.
,,Kto ti nakázal?"
,,Pani Alexandria." Tú ženskú som nemal nikdy rád. Vlastne ju tu nemá nikto rád. Nechápem, prečo ju tu otec ešte drží. Je to harpia, ktorá kričí na všetkých a to bez dôvodu. Je jedným z dôvodov, prečo ľutujem naše služobníctvo. Pretože je to najvyššia slúžka. A všimol som si, že ich aj poriadne trestá. Neraz som videl, ako bičuje nejaké úbohe dievča.
,,Chceš pomôcť?" opýtal som sa. Mal som niekoľko dôvodov na túto otázku. Jedným z ním, že som chcel byť v jej prítomnosti. A taktiež som nechcel aby bola v tejto miestnosti sama. Mohla by nájsť aj iné veci ako šaty. Po mojej otázke zostala zaskočená a s odpoveďou si dala načas.
,,Pane, neviem či je to vhodné..." Samozrejme, že to nebolo vhodné, ale to mi bolo mometálne jedno.
,,A kto sa to dozvie?" usmial som sa a postavil sa. Napriahol som ruku a čakal kým sa jej chytí. Urobila to veľmi pomaly a opatrne. Hneď ako som mal jej malú rúčky v dosahu chytil som ju sám a zdvihol som ju na nohy. Siahala mi asi po nos. A ako sa zdvihla, omámila ma jej vôňa. Jemné kvetiny. Aby som unikol jej pohľadu poobzeral som sa po miestnosti. Vedel som, že to tu bolo v hroznom stave. Veď som tu skoro každý deň. Ale ona tu už stihla urobiť kus práce. Vedel, že ona mi nič neprikáže a asi ani nič nedovolí, tak som konal prvý. Zobral som prvú utierku, ktorú som našiel a začal som čistiť nejaký špinavý stôl. Cassandra najprv nič nerobila, no spamätala sa a zobrala si aj ona utierku a pustila sa do práce.
O hodinu
Spolu nám to išlo rýchlo. A ona sa konečne uvoľnila. Zo začiatku bola ticho a odpovedala len na moje otázky. Ale časom sa osmelila a pýtala sa aj ona. Pýtala sa len také bežné otázky, ale aspoň niečo. I tak si stále dávala pozor na to, čo hovorí. A taktiež som si všimol, že je veľmi inteligentná a všímavá.
Zrovna som preberal nejaké staré knihy, keď som si všimol, že sa divá ne nejaký určitý bod v skrini a nehýbe sa. Vystrašil som, že zase niečo vzácne objavila a podišiel som k nej. Sledoval som jej pohľad, a keď som uvidel, čo ju tak zaujalo, neubránil som sa úsmevu. Pavúk.
,,Bojíš sa ich?" spýtal som sa jej. Mierne nadskočila, lebo si asi ani nevšimla, že som pri nej. Nepozrela sa na mňa, stále sledovala svojho nepriateľa.
,,Chcem to upratať, ale bráni mi v tom. Nechcem ho zabiť, ale ani sa ho dotknúť." vysvetlila mi nesmelo. Pripadala mi ako malé dievčatko. A pri tom to už bola 23 ročná žena, ako som zistil.
,,Prečo ho nechceš zabiť?" Pýtal som sa zo zvedavosti. Spozoroval som, že ma aj veľmi zaujímavý názor na život a podobné veci.
,,Možno je to ona. Má tu niekde svoje deti, ktoré čakajú že sa k ním vráti. A aj keby to bol on, tak tiež može mať rodinu." Pri tejto odpovedi som sa tlmene zasmial. Sledovala, ako som vystrel ruku a naťahoval sa k pavúkovy. V ruke som držal hadru a jemne som ho do nej uchytil. Potom som ho opatrne položil na zem a on rýchlo utiekol. Keby to nebola ona, tak by som ho asi zabil. Ale už len jej prítomnosť ma mení.
,,Ďakujem." zašepkala. Zase som sa vrátil ku knihám. Asi po desiatich minútach sa ku mne pridala, očividne sme už všetko urobili a ona sa ešte nechcela vrátiť. Isto by len dostala ďalšiu prácu.
,,Je k tebe prísna?" Nechápavo sa na mňa pozrela, tak som dodal: ,,Alexandria." S odpoveďou váhala.
,,Ona a aj ostatné slúžky. Som tu totiž najkratšie, a tak mi vždy dajú tu najťažšiu prácu. Ale zvykla som si." mykla plecami a venovala sa knihám. No ja som to nechcel nechať tak.
,,Keby som bol kráľ, asi by som ju už dávno vyhodil." Zaklapla otvorenú knihu a s miernym hnevom sa na mňa pozrela. Vôbec som nechápam, prečo sa hnevá.
,,Ale vy raz ním budete." hovorila miernyn hlasom, len oči prezradzali čo cíti.
,,Niekedy ním ani nechcem byť."odsekol som.
,,Prečo?" teraz bola odvážna.
,,Nechcem byť stále pod dozorom. Mať len stále nejaké úlohy. Byť ten zodpovedný, ten čo má mať všetko pod kontrolou, tan čo musí byť ten najlepší." Už som bol nahnevaný aj ja.
,,A byť kráľom, nie je pre vás, ale pre ľud." povedala. Tá iskra hnevu zmyzla.
,,Čo si o tom myslíš?" Nad odpoveďou rozmýšľala.
,,Byť kráľom, neznamená, všetko čo ste menoval. Ide o to robiť to, čo je pre ľud najlepšie. Všímať si poddaních a vnímať ich potreby a pocity. Samozrejme, nie vždy urobíte to najlepšie rozhodnutie, ale nikto nie je dokonalý. Ak vy pôjdete k ľuďom s mierom, pôjdu aj oni k Vám a vy dostanete svoju dávku slobody."
,,Znie to akoby si ty o tom čo si vedela." odsekol som jej, aj keď ma jej myšlienky donútila zamyslieť sa. Mala pravdu. Aspoň v niečom. A pri mojej poznámke sa len zachmúrila. Nič viac už nebolo medzi nami povedané.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 myred myred | 22. srpna 2013 v 17:12 | Reagovat

Je to suprový! :)

2 Little bit Perfect Little bit Perfect | Web | 22. srpna 2013 v 18:52 | Reagovat

Skvěle píšeš! :)

3 Hejlynka Hejlynka | Web | 22. srpna 2013 v 21:53 | Reagovat

Je perfektní. Tahle povídka se mi hrozně líbí! Má úžasný námět a hlavně je originální...:-D

4 scl-stories scl-stories | Web | 24. srpna 2013 v 23:18 | Reagovat

Vyzerá to zaujímavo.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama