Selected Fate- Prvé stretnutie

6. května 2012 v 11:23 | ,,Nicol" |  Selected Fate
Tvárili sa troška čudne asi ako zbytok domu. Oni niečo chystajú. Poobede som sa bola prejsť na mojom koni. Páni znie to tak divne. Keď som sa okolo tretej vrátla domov mama si ma odchytila.
,,Poď so mnou." Akoto dopovedala tak sa mi zatočila hlava.

Okrem toho mi prišlo zle. Môj žalúdok bol ako na vode a ja som čakala že sa každú chviľu pozvraciam. To boli hlavné náznaky toho že sme sa teleportovali. Poobzerala som sa okolo seba. Bola tu malá plocha tvorená z kameňa a štrku. Ďalej tu boli asi štyri kríky a tri veľké balvany. Zacítila som silný náraz vetra. To znamenalo že sme na vrchole kopca. Podľa mojich prirodzených schopností som došla k záveru že to nie je len tak obyčajný vrch. Je tu cítieť mágiu.
,,Prečo si ma tu zobrala?" otočila som sa na mamu. Tá si to tu prezerala nejak šokovane.
,,Ja..." začala, ale nedokončila. Pred nami sa zjavilo na pár sekúnd svetlo. Bolo to niečo ako blesk. Svetlo bolo príliš jasné a ostré tak som si zakrykla oči. Keď som si ich znova odkryla uvidela som pred sebou dvoch mužov. Jeden z nich, očividne starší mal oblečený dlhý plásť a čierne nohavice. Mal dlhšie hnedé vlasy, menšie vrásky a tmavé oči. Druhý, o dosť madší mal krátke čierne vlasy, svetlo zelené oči a na sebe mal čierne tričko s nejakou kapelou a k tomu tmavo-modré džíny. Ten mladší mohol byť tak v mojom veku. A musím uznať že to bol ozajsný výstavný kus. Cez tričko mu boli vidno svaly a isto mal aj vyšportovanú hruď. Obaja sa zmätene pozerali na vôkol. Očividne tu asi neplánovali byť.
,,Mami?" oslovila som ju neisto. Tá si premeriavala tých dvoch. Oni sa na nás zahľadeli. Asi až teraz im došlo že sme tu. Všetci sme zostali v šoku. Dívali sme sa na seba a neboli sme schopný povedať ani jediné slovo. Nemusela som ani veľmi rozmýšľať a došlo mi že tu ma mama nechcela zobrať. Z mamy som cítila isté napätie. Určite by bola schopná použiť rýchlo nejaké kúzlo ak by na nás zaútočili. Ten mladší chalan si ma prezeral od hlavy po päty. Nemohla som určiť o aký pohľad ide. V jeho očiach som nevidela žiadnu emóciu a kebyže sa nehýbu tak o nich tvrdím že sú mŕtve. Kvôli tomu som znervoznela. No tento pocit vo mne nevyhrával. Cítila som ako mi po celom tele prechádzala určitá sila, ktorá by sa dala prirovnať ku tečúcej vode. Je to ako keď sa umývate. Cítite kde sa nachádza voda a ten istý pocit som mala aj ja teraz. Lenže tu nebola voda a ten pocit som mala len na malý okamih a to len tam kde sa mi pozrel ten chalan. Veľmi dobre som vedela kedy cítim taký pocit. Cítim ho pri jedinej bytosti na svete. A to sa mi nepáčilo.
,,Upíri." zašepkala som.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Hejlynka Hejlynka | Web | 6. května 2012 v 15:15 | Reagovat

Moc hezké...Už se těším na pokračování...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama