Selected Fate-Prológ

1. května 2012 v 11:41 | ,,Nicol" |  Selected Fate
Konečne je hotový prológ k Selected Fate. Už mám aj rozpísanú prvú časť. Zrejme zajtra alebo pozajtra ju sem hodím.
Rok 1712
Na hore Ambrella. Stáli dvaja najmocnejší. Jeden z rodu upírov a druhý z rodu čarodejníc. Vládla obrovská búrka a obaja cítili ako umierajú členovia ich rodoch. Nevedeli čo to zavinilo, ale boli si istý že to má niečo spoločné s Lovcami. Dívali sa na seba a neprehovorili ani slovo. Nechápali ako sa sem dostali a ani prečo tu sú. Zrazu sa medzi nimi objavilo jasné svetlo. Oboch oslepilo.

,,Čo to..." ozval sa upír, ale nedohovoril.
,,Mám pre vás zmluvu." započuli hlas. Zdálo sa že vychádza zo svetla. Čarodejník zamrkal.
,,Akú?" spýtal sa upír za oboch.
,,Viem čo sa tu deje. A viem ako to zastaviť. No vy budete musieť niečo splniť." Obaja sa zamysleli. Mali veľmi podobné myšlienky. Nevedeli či tomu svetlu môžu veriť.
,,Kto si?" odvážil sa opýtať čarodejník. No zbystril aj upír.
,,Som vaša minulosť, prítomnosť aj budúcnosť."
,,Kebyže pristúpime na vaše dohodu čo musíme zaplatiť?" pokračoval čarodejník.
,,V budúcnosti príde ďalšia vojna. Vy sa budete musieť spojiť. Vaši potomkovia to budú musieť spečatiť. Svatbou." Obaja stratili reč. Čakali čokoľvek. Ale toto nie. Zosobášiť upíra a čarodejnicu? To je nemožné.
,,Je to možné Antonio." ozval sa hlas. Antonio znova stratil reč. Upír sa na neho udivene díval. Asi bol rovnako v šoku ako on.
,,A kedy presne príde tá vojna?" Ani upírovi sa nepozdávala predstava ako sa má jeho potomok vydať za čarodejnicu.
,,To vám nepoviem. Keď bude prichádzať tak sa znova ukážem a poviem vám to." Upír a čarodejník sa na seba zahľadeli. Nevedeli sa rozhodnúť. A síce neradi no museli uznať že to má aj výhody. Veď by teraz prežili a mali by záruku že v budúcnosti budú mať dosť sili aby vyhrali prichádzajucú vojnu.
,,Súhlasim!" vyhlásil upír.
,,Dobre Richard a ty Antonio?" Richard sa pozrel na čarodejníka. Ten bez slova prikývol.
,,Dobre.Je načase skončiť toto utrpenie." Ako náhle doznel hlas svetlo sa vytratilo. Ani jeden z nich neprehovoril. Dívali sa na miesto kde bolo svetlo. Po chviľi ucitíli istú uľavu. Došlo im že už to skončilo. Ani jeden nevedel čo to bolo. Hlavné bolo že to prestalo. Aj keď mohli odísť neodišli. Obaja uvažovali nad tým čo sa stalo. Neboli si istý svojím rozhodnutím. Bolo to vidno nad ich ustarosteným výrazom.
,,Urobili sme dobre?" neisto sa opýtal Antonio. Upír dlho neodpovedal.
,,Neviem." znela jeho odpoveď a potom zmizol. Antonio si povzdychol a tiež zmizol.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Hejlynka Hejlynka | Web | 1. května 2012 v 16:22 | Reagovat

hm...moc zajímavé...Už se těším na pokračování...Moc hezký nový desing:-D

2 Arniel Torm Arniel Torm | E-mail | Web | 15. července 2012 v 6:08 | Reagovat

Je to celkom zaujímavé. I keď nemám veľmi rada klasické klišé s upírmy tvoj príbeh vyzerá zaujímavo :) idem pokračovať v čítaní

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama