Selected Fate-Narodeniny

3. května 2012 v 15:40 | ,,Nicol" |  Selected Fate
Prinášam vám prvú kapitolu príbehu.
Narodeniny
o 300 rokov

A je to tu. Dnes mám devätnáste narodeniny. Už od piatej som bola hore. Obliekla som si tmave džíny, sivé tričko s potlačou a na to károvanú košeľu. Sedela som na posteli a čakala som na správny čas kedy môžem zísť dole. Možno sa správam ako päť ročné decko, ale to mi jedno. Odo dneška som plne zodpovedná. Jasné asi vás napadlo že to som už od osemnástich. No je to pravda, ale to som bola dospelá len v ľudskom svete. Teraz som aj v tom mojom. V tom kde žijú rôzne magické bytosti. Úprimne povedané prevládajú tu čarodejnice a úpiri. Hneď po nás tu sú vlkolaci a víli. A tak ďalej. Ja som čarodejnica a patrím do najmocnejšieho rodu zo všetkých. Môj otec bol jeden z najmocnejších čarodejníkov a moja matka je tiež veľmi mocná. Vlastne ona a môj strýko vedú všetkých čarodejníkov aj čarodejnice. A keď zomrú tak velenie preberem ja. A to je niečo na čo sa neteším. Keď bolo niečo po desiatej rozhodla som že už pôjdem do kuchyne. Vlastníme obrovskú vilu. Máme tu veľmi veľa izieb a dve kuchyne. Nehovorím o saloníkoch a spoločenských miestnosti. No je to tak. Naša rodina žije v prepychu. Ale to neznamená že som nejako namyslená alebo čo. Mama o mne tvrdí že povahovo som celý otec. Tvdohlavá, výbušna, niekedy protivná ale pri tom aj citlivá, starostlivá a spravodlivá. Niekedy to je vážne divné mať takúto povahu. Raz za čas sa môže zdať že mám dve osobnosti. No proste nervy. Potichu som zišla dole do kuchyne a pripravila som si raňajky. Ďalšia zaujímavosť. Aj keď máme sluhov. Teda nie úplne. Len takých na jednoduché práce. Ako napríklad kuchár ma nastarosti iba obed a výnimočne večeru. Potom ma voľno. A tak je to aj zo zvyškom. Proste majú určené čo majú urobiť a potom majú voľno. A nemusia mať ani uniformy.
,,Všetko najlepšie!" ozval sa krik. Zabehlo, pretože som jedla jogurt a nejak som zabudla aj na to že mám narodeniny. Čo je u mňa akože bežné. Keď som dokašlala a napila sa poobzerala som sa po kuchyni. Ako inak moja skvelá rodinky mi pripravila milé prekvapenie.
,,Ďakujem!" veselo som reagovala. Všetci sa na mňa usmiali. Možno sa chovám ako malé dievčatko, ale mne to jedno. Ako prvá mi dala darček mama. Bol to náhrdelník s príveskom. Prívesok bol vlastne staroružový kamienok uchopený v striebornom puzdre aby nevypadol. Bol ozaj krásny a isto aj hodnotný.
,,Konečne si dospelá a tak sa ti predáva ďalšie dedictvo z rodu Dela Klor." Udivene som sa na nu pozerala.
,,Ďakujem" vysukala som zo seba nakoniec. Ešte stále som si ho prezerala.
,,Fajn a teraz ja." ozval sa strýko. Ja som sa zo široka usmiala. On sa snáď teší ešte viac ako ja...
,,To hej." pošepkala mi mama. To je jedno veľké mínus. Dokážeme si čítať myšlienky. Ako niekedy je to veľmi dobre. No na druhú stranu to lezie na nervy. Príde stašne tvrdé a nevychované liesť niekomu do hlavy bez jeho dovolenia. Strýko Stefan ma chytil okolo ramien a niekde ťahal. A počas toho hovoril.
,,Toto sa ti bude páčiť. Samozrejme toto je len hlavný darček. Mám pre teba ešte jeden." šibalsky na mňa žmurkol a ja som sa zasmiala. To je celý on. Ja a mama sme jeho jediná rodina a tak nás obe rozmaznavá. Stefan je otcov brat. A taktiež je troška šialený ako bol on. On a mama si veľmi rozumejú a ja so strýkom sme akoby súrodenci. V podstate je odo mňa iba o sedem rokov starší. Čiže keď som mala sedem tak on mal štrnásť. Pamätám si že keď som raz naháňala so Stefanom tak som rozbila vázu. Ani jeden ju nevedel dať dokopy. Ja som to zvalila na neho. Aj on mal zle pretože bol starší a mal väčšiu zodpovedanosť. No proste súrodenci. Stefan ma zaviedol do stajní. Ťahal ma ďalej až sme zastavili pred boxom nad ktorým bola ceduľa: Flima.
,,Tvoj darček!" rukou ukázal na čiernú kobylu. Ja som ju však veľmi dobre poznala. Veď som na nej jazdila celý život.
,,Vážne? Flima? Veď na nej jazdím celý život..." začala som.
,,No hej ale od teraz..." vytiahol zo zadného vrecka akési papiere ,,patrí tebe." dokončil. Vyvalila som na neho oči. Keď mi to konečne doplo hodial som sa mu okolo krku a nadšene pišťala.
,,Ďakujem..." Napokom som podišla ku Flime a pohladila som ju.
,,Vravela som ti že bude nadšená." povedala mama strýkovi. Ani som nepostrehla že prišla. Stefan len prikývol. Keď som sa ukľudnila z píšťania tak som sa len usmievala. Mala som naozajstnú radosť. Potom sme sa vrátili do domu. Kde mi gratulovali aj nejaký sluhovia. Prišli aj moji kamaráti. Tvárili sa troška čudne asi ako zbytok domu. Oni niečo chystajú. Poobede som sa bola prejsť na mojom koni. Páni znie to tak divne. Keď som sa okolo tretej vrátla domov mama si ma odchytila.
,,Poď so mnou." Akoto dopovedala tak sa mi zatočila hlava.

Oblečenie, ktoré mala Christina.
Prívesok, ktorý dostala Christine na narodeniny.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Hejlynka Hejlynka | Web | 3. května 2012 v 17:47 | Reagovat

Moc hezké...už s etěším na pokráčko...:-D

2 Hejlynka Hejlynka | Web | 3. května 2012 v 17:47 | Reagovat

[1]: Chtěla jsem říct těším

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama