Som Lebo Ty Si!- 3.kapitola

8. března 2012 v 10:51 | ,,Nicol"

Po dome som behala už od rána. Zobudila som sa o šiestej, čo sa mi obvykle nestáva. Teda hlavne počas prázdnín. Teraz je niečo po dvanástej. Veci mám už dávno pobalené. Na seba som si dala troška potrhané rifľe. Modré tričko s motývmi. K tomu modrý prívesok a modré náramky. Keď som už bola dostatočne unavená sadla som si ku gauču na zem. Začala som si čítať knihu. Síce som ju čitala asi desať krát ešte ma neomrzela. Volá sa Gaštanový kráľ. V tejto knihy je veľmi dobré opísaný dej. Veľmi som si ju obľúbila. Z čítania ma vytiahol mobil. Pozrela som sa kto mi volá. Emy. Aj keď som nemala chuť sa s nou momentále baviť zdvihla som jej:
,,Áno?"
,,Toto mi neuveríš..." začala nadšene pískať do mobilu Emy.
,,A čo také?" spýtala som sa jej otrávene.
,,Vieš kto je Danny?"
,,Chalan, hnedé oči, blond vlasy chodí s nami na chemiu?" overovala som si.
,,Hej. Tak ma pozval na rande..." oznámila mi a začala kričať. Ja som si odtiahla mobil od ucha.
,,No tak to ti gratulujem." mysela som to úprimne. Emy len veľmi zriedkavo niekto pozval na rande. A viem že Danny nie je žiadny sukničkár a ani kretén.
,,Diki...A ty máš čo na pláne?". Konečne sa ukľudnila.
,,No dosť zaujímavé veci. No to ti poviem inokedy a hlavne osobne." Nerada by som jej to vysvetlovala cez telefón.
,,Asi niečo vážne že?" bolo mi jasné že to vycítila z môjho hlasu.
,,No hej."
,,Snáď to nesúvisi s Mikeom" na toto som sa rozosmiala. Po chvíľi sa ku mne pridala aj Emy.
,,Už musím čav." radšej som zložila lebo by som sa s ňou zasa zakecala. A to ja viem. Raz som s nou telefonovala skoro hodinu a pol. Zrušila nás až moja mama. Proste mi zobrala mobil z ruky a zložila mi ho. Ja som bola v takom šoku že ruku som stále mala nastavenú tak akoby som v nej mala mobil. Potom sa zatvárila ako nevinniatko a išla spať. A pre istotu si zobrala môj mobil. Zrazu sa mi už nechcelo čítať. Knihu som odložila na stolík a išla radšej za mamou. Tá zrovna bola hore. Bolo priam neuveritelné že to všetko bere tak super. Myslela som si že to bude dramatickejšie. Asi sa utešuje tým že je to len na týždeň. A možno sa vo vnútri raduje že sa ma zbaví. Bola som na schodoch keď zazvonil zvonček. Ja som prehla tak aby som uvidela na hodiny v obývačke. Bolo niečo po jednej. To som čítala tak dlho? pýtala som sa sama seba. Otočila som sa a išla som otvoriť. Vo dverách stál Michael. Chviľu potrvá kým mu budem vraviť otec.
,,Ahoj. Poď ďalej."
,,Ahoj." prešiel okolo mňa rovno do obývačky.
,,Veci mám hore." vybehla som po schodoch do mojej izby. Veci som mala v taške a ta bola na posteli. Zobrala som ju a znova som zbehla do obyvačky. Mama sa s Michaelom o niečom bavila. Už zase! Tašku som hodila na zem ku dverám a vošla som do obyváčky. Michael sa na mňa usmial.
,,Pripravená?"
,,Hej." Postavil sa a zdvihol moju sivo-červenú tašku zo zeme.
,,Ahoj!" zakričala na mňa mama. Ja som si obula moje sivé topánky a koženú čiernu bundu.
,,Čaw." vyšla som a dobehla som Michaela. Mamina reakcia bola prekvapivá. Ten nasadal do športového auta. Moja taška už ležala na zadnom sedadle. Sadla som si na miesto spolujazdca:
,,Kde vlastne bývaš?" opýtala som sa ho keď vyrazil.
,,Neďaleko."
,,Smiem sa ťa niečo spýtať?" Michael len prikývol. Ja som nabrala moju všetku odvahu:
,,Matka môjho brata..." nestihla som dopovedať lebo mi skočil do reči.
,,Zomrela."
,,Aha...Ako si vedel čo sa chcem spýtať?" Michael sa len naširoko usmial:
,,Možno sme si podobný." Ja som sa tiež usmiala. No dobre už verím že je to môj otec. Povzdychla som si a začala som pozorovať cestu. Išli sme cez nejaký les. Čo ja viem tak tu je len jeden dom.
,,Ty bývaš v tej vile niekde v strede lesa?" opýtala som sa ho a tým so prelomila ticho v aute.
,,Už si ju videla?" zmraštil čelo.
,,Hej raz sme s kamarátkou zašli do lesa a videli sme ju tam."
,,A to ste sa nebáli?" Ja som sa rozosmiala.
,,Nie. My dve sme troška bláznivé. A skoro z ničoho si nerobíme takú veľkú hlavu." oznámila som mu a zároveň som mu prezradila moju bláznivú povahu. Veď raz nás napadol susedov pes. A my sme sa o dve minuty na to rozosmiali. Každý si musel myslieť že nie sme kompletné.
,,A nerobí to v škole problémy." zrazu sa spýtal. Mne zázrakom zmyzol úsmev z tváre.
,,Nie..." povedala som tým tónom že je hneď jasné že to nie je pravda. Michael zdvihol obočie:
,,Vážne?"
,,Niekedy. Nič vážne. Len menšie tresty."
,,Tresty?" naoko sa zhrozil Michael.
,,Nič vážne. Ale ja som sa na tom dosť zasmiala."
,,Ty sa smeješ na trestoch?"
,,Nie. Len na tej irónii že som dostala cenu za to že som bola najaktivnejšia v práci zo školou. A to boli vlastne tie tresty. A riaditeľ mi povedal že mi to robí plus na prihláške na vysokú. No a ta irónia je že tie tresty mi robie minús." oznámila som mu. On sa zasmial:
,,To je vážne blbé."
,,Súhlasim." Ani som si nevšimla že sme prišli pred vilu. Vystúpila som z auta a ostala som v šoku.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 endless-dreams endless-dreams | Web | 9. března 2012 v 17:26 | Reagovat

no som zvedavá dosť ma to zaujalo. jedine čo mi tam vadilo bolo ,,W" v slove čau :D a troška gramatických chýb ale to je také vedľajšie.. ptm daj vedieť keď bude ďalšia časť :)

2 Hejlynka Hejlynka | Web | 9. dubna 2012 v 19:52 | Reagovat

Zajímalo by mě, proč jsi tuto povídku pozastavila...Mě se ten nápad moc líbí...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama