Som Lebo Ty Si!- 2. kapitola

26. února 2012 v 13:29 | ,,Nicol"


,,Čo?" vyvalila som naňho oči. Bol ticho. Ako inak. Potom som sa pozrela na mamu. Ta mala teraz neurčitý pohľad. Toto nemôže byť pravda. Alebo? Bože pomôž. Sakra... Tento deň je vážne blbý... pozrela smerom ku oknu hmm...možno niekedy vyskočím nad poslednou myšlienkou som sa usmiala. Potom som sa vrátila ku neurčitemu výrazu tvári. Pozrela som sa na Michaela. Očividne stále nevedol čo povedať. Na tvári mal taký výraz že čaká na moju reakciu. Asi mu mama niečo povedala...By ma zaujímalo čo. Hmm...Ak je to pravda tak prečo prišiel? No najprv to musí byť pravda. Ak by to bol môj otec tak možno preto mi prišiel povedomý. Ešte raz som sa naňho pozrela. Teraz už nestál, ale sadol si. Nevedela som čo povedať. Doteraz bol u mňa na neutrále. Nepoznala som dôvod prečo odišiel tak som nemála právo ho súdiť. Teraz tým že prišiel si troška šplhol. No ešte uvidím ako sa to vyvinie. Pozerala som naň ho. Zdvihol svoj zrak. Asi mu prišiel môj pohľad nepríjemný.
,,To nie je vtip že?" opýtala som sa neisto.
,,Nie." odpovedal mi. Hlavne jednoducho a prosto. Také moje menšie heslo. Zase to ticho. Dodáva to k napätiu. Nevedela som čo povedať. Pozrela som sa na mamu s prosebník pohľadom. Nech niečo povie. Momentálne mi bude jedno či to bude nejaká blbosť.
,,Idem pre ľad." povedala nakoniec a odišla do kuchyne. Ja som si vydýchla.
,,Čo máš s rukou?" opýtal sa ma. Pozrela som sa na ruku.
,,Menšie nezhody so spolužiakom." Nevedela som ako mu to vysvetliť. Nepozná Mikea a mohol by si myslieť že som problémové dievča. Mama sa medzi tým vrátila aj s ľadom. Podala mi ho.
,,Ďakujem" Ľad som si priložila na ruku. Už nie je ani tak napuchnutá.
,,Toto je vážne blbé." vyhlásila som. Michael sa na mňa pozrel. V očiach mal pohľad:Ja som blbý? Ruky som zdvihla v obranom geste:
,,Nemyslím to tak...len to ticho."
,,Aha...Ja neviem čo mám povedať." To dobré poznám.
,,Ježiši...Tak je vysvelí ako to bolo ja idem hore!" vykríkla mama a vyšla po schodoch. Ja som sa tým smerom ešte dívala a potom som sa pozrela na Michaela. Vyzeral byť zaskočený. Zas takto som to nemyslela tým pohľadom. Ale budiš!
,,Súhlasim s ňou." zdvihla som obočie. Michael sa na mňa pozrel:
,,Tak dobre. No v tých časoch dom Amandu veľmi miloval. No v rodine sa vyskytol menši no väčší problém a ja som musel odísť. Keď sa ten problém vyriešil mohol som sa vrátiť. Ale keď som sa vrátil tak som už nemohol Amandu nájsť. Jedna jej kamarátka Kika mi povedala že musela odísť. A vtedy sa preriekla s tým že bola tehotná. Ja som sa ju a zároveň teba snažil nájsť. To bolo celých 17 rokov. Prednedávnom som sa dozvedel že tu v tomto meste žije žena s menom Amanda Rey. Nebol som si úplne istý či je to ona, ale niečo mi hovorilo že to tak bude. A tak som teda tu." dokončil svôj príbeh. Ja som zostala zaskočená. On nás celý ten čas hladal? A nenašiel nás pretože nemal ako. Mama vtedy odišla lebo si myslela že sa iž nikdy neukáže. Sakra! Zase si šplhol. Niekto mi zamával pred očami rukou. Pokrútila som hlavou.
,,Dobre. Z neutralu si sa dostal." Michael sa na mňa pozrel nechápavým pohľadom. Tak som mu to teda vysvetlila:
,,Doteraz som nevedela ako to bolo. Tak som nemála právo ťa súdiť. Tak si bol na neutrále."
,,A akým smerom som sa dostal z toho neutrálu?" Usmiala som sa:
,,Smerom nahor." Aj on sa usmial. Zrejme bol šťastný.
,,Smiem sa spýtať čo ti o mne povedala mama?"
,,Prečo?"
,,No ja viem veľmi dobre čitať z výrazi tváre a keď si mi to povedal tak si čakal na určitú reakciu."
,,Jááj že buď sa budeš smiať alebo zúriť." No tak dík mami.
,,Dosť pravdepodobné reakcie." uznala som jej tvrdenie.
,,Ale ty si ani podľa jednej nereagovala."
,,Dnes bol dosť dívny deň. Vyzúrená som dosť a už som sa aj veľmi dobre zasmiala. A ani jedno mi neprišlo vhodné." Nejak to napätie, ktoré tu bolo opadlo.
,,Si dosť chytrá..."
,,Ďakujem." pokývala som hlavou. Ľad z ruky som položila na stôl.
,,A čo bude teraz?" opýtala som sa neisto. Nebola som si tým istá.
,,Nemám tušenie. Ale chcem ťa spoznať." Prikívla som hlavou. Mama prešla cez obývačku do kuchyne. Niečo odťial zobrala a vyšla hore. Ja som na nu pozerala ako na idiota. Keď sa vracala cez obyvačku všimla som si že má utierku.
,,Na čo jej asi je?" opýtala som sa sama seba polohlasno.
,,Čo?"
,,Nič." Zdvihol obočie. Usmiala som sa. Toto robím aj ja. A dosť často. Väčšinou keď sa mi niečo nepozdáva.
,,A teraz?" Došlo mi že chce vedieť prečo som sa tak zaškerila.
,,To zdvihnutie obočia. To robím aj ja." Pokrútil hlavou. Asi mu už dochádza že to nebude mať také ľahučké. Som proste taká. Ale to nejde o to že som taká len k nemu. Ja som taká úprimná a tak trošku opovážliva ku každému. V škole som vďaka tomu mala už zopár problémov. Mama mi zato dala taký menší trest. Nič ťažké. Ona veľmi dobre vie aká ja som. A aj to že ma dokáže vytočiť hocijaká hlúposť. Niektorý si už nato zvykli. Iný sa mi preto radšej vyhýbaju. A niektorý ako napríklad Mike ma naschvál provokujú.
,,Môžem sa ťa niečo spýtať?" opýtal sa ma pre zmenu Michael. Iba som prikývla.
,,No takže je ešte jedna vec, ktorú musíš vedieť." začal vysvetlovať. Toto sa mi nezdá. ,,No..ty maš brata." Vyvalila som oči:
,,Brata?" zopakovala som posledné slovo.
,,Áno brata. A on ťa chcel spoznať."
,,Takže ty chceš aby som išla s tebou aby som mohla spoznať svojho brata?" oboznámila som mu moje vydedukovanie.
,,Ak by ti to nevadilo..." milo sa usmial. Tváril sa ako neviniatko.
,,Hmm....Ak to nie je nijaké uplácanie ani hranie na city tak nie." Povedala som mu priamo. Nemám rada keď niekto využíva iných aby dosiahol cieľ. Je to veľmi protivné a ohavné. A taktiež nemám rada klamstvá. Michael sa zasmial:
,,Ani jedno z toho." V očiach sa mu zasvietili iskričky. Na sto percent šťastia. Môžem byť na seba hrdá. Dokážem každému uroviť radosť. Do obývačky prišla mama s utierkou. Tento krát bola utierka mokrá.
,,Čo si robila?" zdôvirostná otázka. Dúfam že nepočúvala. Keď sa tak pozriem na tu utirku tak nie. Mama vošla do kuchyne a utierka dala na radiatór.
,,Iba som rozliala vodu. Ale nič som nerozbila." vysvetlovala a zároveň si sadla do kresla, kde sedela pred tým.
,,A tu vodu si kde zobrala?" blbšia otázka ma asi nenapadla. Ale i tak. Teraz som nebola schopná rozmýšľať nadtým.
,,Váza s vodou plus moja izba plus moja nemotornosť rovná sa rozliata voda."
,,Teraz to dáva zmysel." ironocky som poznamenala. Michael sa stále usmieval.
,,Tak ako ste sa dohodli?" spýtala sa nás mama po chvíli ticha.
,,Takže ja ju chcem spoznať..." začal Michael
,,A ja jeho" skočila som mu do reči. Mama prikývla. Asi jej bolo od začiatku jasné že to takto dopadne. Mohla sa ozvať.
,,A to ako?" pýtala sa ďalej.
,,No chcel by som si ju zobrať na pár dni k sebe." oznámil jej Michael.
,,A ty?" pozrela sa na mňa mama.
,,Nóó chcela by som ísť. Teda ak ti to nebude vadiť." hlavne opatrne.
,,Nie kdeže. Ale čo škola?".
,,Ty musíš viac v šoku ako ja. Turnaje." zasmiala som sa. Mama to prave pochopila. Michael nie.
,,Na škole majú týmy: Futbalove, basketbalové. A teraz je čas turnajov tak majú prázdniny." vysvetlila mu mama a pozrela sa na mňa.
,,Aspoň nejaká výhoda tých tupcov." zamrmlala som si pre seba. Ďalej som počúvala rozhovor mami a otca. Otca to znie vážne divne.
,,A kedy si ju chceš zobrať?"
,,Neviem kedy to bude vám vyhovovať..."
,,Zajtra?" mykla plecami mama a pozrela sa na mňa. Ja som iba mykla plecami. Tak sa dohodli že di ma zajtra zoberé na týždeň. Ja som iba rozmýšľala aké to asi bude. A hlavne ako to bude mnou a otcom. A tak troška som rozmýšľala aj nad bratom. Napadlo ma či si náhodou nezobral matku môjho brata. Nechcela som sa ho to pýtať tak som to nechala. Veď ja sa dozviem. Keď sa už dohodli začali sa baviť o mne. Čo ja som počúvať nemienila. Bolo mi to nepríjemné. Ja totiž nie som žiadny kvietok. No i tak som tam musela zostať. Kto iný by ma obhajoval? Michael odišiel okolo desiatej. Ja som sa len na rýchlo, s rukavicou na ruke osprchovala. ešte že mám v tom menšiu prax. Ruku nemám prvý raz narazenú. Mama si už zvykla na to že ja najprv konám potom myslím. A väčšinou za to pyká moja ruka. Michael ma pre mňa prísť o jednej. Takže veci si stihnem pobaliť aj ráno. Zaspala som o jedenástej. Ešte predtým som si však pre istotu zapla budík. Sú prázdniny to spávam aj do druhej.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama