Pomsta-19.Kapitola

18. prosince 2011 v 10:59 | ,,Nicol" |  Pomsta

Opatrne som cez teleport vošla. Ocitla som sa v miesnosti. Bola veľmi veľka a skoro všade okolo mňa boli teleporty. Každý bol inak sfarbený. Najviac som sa zadívala na fialovo-žltý. Nebol moc veľký. Ďalej tu boli aj zeleno-modré, Modro-červené, Sivo-oranžové... Urobila som opatrny krok dopredu. Chcela som sa pozrieť na každý zvlášť. No niekto ma chytil za plece a tak ma zadržal. Ja som sa obzrela. Bol to Mike ani ma to neprekvapilo. Usmial sa a povedal:
,,Tadial!" ukazal na dvere. Ja som sa pousmiala. Bola som taka unesená teleportmi že som aj zabudla na čo sme tu prišli. Mike už vykročil. Ja som tam stála. Nejak sa mi nechcelo opustiť toto miesto. Prišlo až moc čarovné.
,,Tak ideš?" zakričal na mňa Mike. To ma prebralo a tak som povedala:
,,Hej, Hej." odpovedala sa som a išla som za ním. Vyšli sme po schodoch. Ja som sa zastavila. Počula som nejaké hlasy. Mike sa na mňa pozrel a išlie niečo povedať. Ja som si prst priložila k ústam akože nemá nič vraviť. Pomaly sa hlasy približovali. O nedlho boli tak blízko že som už rozumela čo vravia. Teraz ich zrejme počul aj Mike. Rukou mi ukázal že máme ísť, ale potichu. Prešli sme cez malu chodbu a ocitli sme sa v nevelkej miestnosti. Boli sme pri dverách. Pred nami boli škriatkovia, ale nevšimali si nás. Opatrne som sa zohla. Veď inak by som vičnievala. Mike sa tiež zohol a teraz sme len počúvali.
,,Musíme ísť pomôcť do Hylfringu." ozval sa prvý hlas.
,,Ale keď pomôžeme Dárii tak nás nechá nažive." ozval zas iný.
,,Robo nevymýšlaj. Ako jej len môžeš veriť?" opýtal sa prvý škriatok.
,,Krau ty asi nechápeš že jej môžme veriť!" ozval zrejme Robo. V tom sa do diskusie zapojili všetci škriatkovia. Navzájom sa prekrikovali. Bol neznesitelný hluk. Ja som si zapchala uši aby som to aspoň z časti utíšila. Ale počula som ako niekto buhol. Pozrela osm sa a bol to Krau a buchol kladivom o niečo železné. Krau začal vraviť:
,,Nezábudajte že nám nikolausov syn už raz pomohol. A teraz môžme pomôcť mi im."
,,To je pravda." ozval sa nejaký hlas.
,,Ale akú majú oni šancu že túto vojnu vyhrajú?" opýtal sa Robo. Krau bol ticho. A tak Robo pokračoval:
,,Nulovú. Nemajú už žiadnu šancu. Nikoho kto by im pomohol."
,,Ale čo Juliusova dcéra?" opýtal sa niekto z prítomných. Obzrela som sa. Bolo to malé dievčatko. Všetci stíchli. Teraz som ja ale zbistrela.
,,Ha ha ha" začal sa smiať Robo. K nemu sa pridalo len pár škriatkov. Keď sa Robo upokojil tak povedal:
,,Ona nám pomôže jedine zo záhrobia."
,,Čože?" spýtala som sa sama seba.
,,Sama Dária ju zabila" povedal Robo. Ten škriatok sa mi vôbec nepáči. Ale to už vo mne vrel hnev. Ako môžem byť mŕtva keď som tu?! Robo tam začal opisovať niečo o mojej smrti. Ja som bola teraz tak naštvaná že som to nevydržala a musela som niečo urobiť. A aj som urobila. No keby to bolo niečo rozmnejšie. Ale nie ja som sa musela postaviť a zakriča:
,,Ja nie som mŕtva!"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ✏ The Pastel ✏ The Pastel | Web | 18. prosince 2011 v 11:04 | Reagovat

Ahoj, srdečně tě zvu na Velkou Vánoční blogovou párty, která se bude konat 23.12. v 12:30... Více se dozvíš na blogu. Budu ráda když se zůčastníš, každý je vítaný :)) ThePastel♥

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama