Pomsta-8.Kapitola

20. listopadu 2011 v 19:54 | ,,Nicol" |  Pomsta

Teraz sme sa zastavili pri jazere. Cestou som si na krk zavesila náhrdelník, ktorý mi dala zrejme veštica. Medzi mnou a Mikom nastala hádka.
,,Nemôžeme tu ostať a prenocovať!" povedal tak prisne že mi prešli zimovriavky po tele.
,,Neviem ako ty ale ja sa potrebujem vypať!" povedala trocha nazlostnene.
,,No môžeme tu zosať a spať, ale kto zaručí že to rána prežijeme!"
,,Tak budeme mať hliadky!" to bolo prvé čo ma napadlo.
,,Bóže! Ty vždy dostaneš čo chceš!?" spýtal sa ma prísne. Uvedomila som si že naráža na Jaya.
,,Myslíš že som chcela aby to urobil!" vykríkla som a on sa zarazil.
,,Tak teda dobre zostaneme tu, ale ak nás zabijú tak ťa nenechám na pokoji!" Musela som za usmiať.
Dohodli sme sa na tom že on bude mať prvý hliadku a ja druhá. Spalo som celkom pokojne až kým sa mi nezačal snívať sen. Bol tam muž s malým dieťatom v daždi. Mal na sebe ten istý náhrdelník ako mám teraz ja. Vošiel do domu, z ktorého sme odišli. Chvílu tam len odpočíval. Prišla k nemu žena:
,,Július, čo plánuješ robiť?"
,,Margaret pôjdem ku Henrymu."
,,Ty nevieš čo jej môže urobiť."
,,Ale viem a preto ti tu nechám toto." Dal si dole náhrdel a dal ho Margaret do ruky.
,,Videl si budúcnosť?"
,,Videl a viem že to má byť presne tak!" Potom som sa ocitla v bielej miestnosti. Bol tam muž ale iný ako Július. Nevedela som ho kto to bol.
,,Si tu pretože chceš niečo vedieť." povedal a otočil sa ku mne. Nejak som zacítila že mu môžem povedať čo chcem, že sa ho môžem opýtať čo chcem.
,,Prečo mám červené oči?" vyhŕklo zo mňa. Ani som nevedela prečo sa ho to pýtam, veď ho ani nepoznám.
,,Pretože je v tebe moc, Jayova moc.". Táto odpovedať ma zaskočila. No muž pokračoval:
,,Keď zomrel jeho moc prešla do teba" chcela som vedieť či ju mám natrvalo no on mi odpovedal:,,Nie, iba ju máš predať niekomu jemu blízkemu." Chcela som sa ešte kopu veci spýtať no zobudela som sa. Nado mnou stál Mike.
,,Je čas vystriedať sa!". Iba som sa postavila podišla ku jazeru. Ochvílu som počula pomerne tiché chrapkanie. Sadla som si na kameň a rozmýšlala som nad mojim snom. Prvá časť bola moja minulosť. A ta druhá to som si nevedela vysvetliť. Celú noc som bola hore. Už sa mi ani nechcelo spať. Nad ránom som zobudila Mika:
,,Stávaj je čas ísť na cestu!"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 wiki-justice wiki-justice | 20. listopadu 2011 v 20:09 | Reagovat

OMG !  Tá to je skvelááááááá !

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama