Pomsta-12.Kapitola

30. listopadu 2011 v 19:24 | ,,Nicol" |  Pomsta

Bola to ostrá bolesť. Chcela som kričať. No v hrdle som mala ako keby hrču. Začala som panikáriť. Bol to hrozný pohľad, ale i tak som sa musela pozerať. Ani som si neuvedomila že Mike ku mňa pribehol. Snažil sa dyku vytiahnúť. No nešlo to. Ako keby tam bola prilepená. A aby toho nebolo málo začala sa zohrievať. O pár sekund bola z ocele žieravina. Strašne to bolelo. Po tvári mi tiekli slzy. Bolo ich tak moc že som cez ne ani nevidela. Bolesť neprestávala. Skôr mi to pripadalo ako keby bola čo raz väčšia. V celom tele som mala kŕč. Bola som vystrašená a to pridávala k bolesti. Z celej moci som sa snažila tu dýku vytiahnúť. No v tom sa mi pred očami zamhlelo. A videla som ako Julius nesie mňa ku Henrymu. O pár sekund som bola v miestnosti. V meistnosti boli kreslá. Na jednom sedel Henry a na druhom Julius. Rozpráavali sa:
,,Čo po mne vlastne chceš?" spýtal sa Henry.
,,Aby si ju zaniesom ku Anastazii."
,,Prečo ju tam nezanesieš ty?"
,,Pretože môžem zomrieť každú chvílu a to ju tam nemusím nestihnúť zaniesť."
,,Ale čo sa stalo?"
,,Čierna hviezda.". do izby vošla žena. Niesla ma v náruči. Dala ma do rúk Juliusovi. Ten sa na mňa pozrel a povedal Henrymu:
,,Nič pre mňa není dôležitejšie ako jej život!" Henry sa naň ho pozrel. Julius ma dal napäť žene. A spadol na zem. Henry k nemu pribehol. Chcel počuť jeho dýchanie. Zrejme nič nepočul lebo sa postavil a pozrel sa na mňa. Nič viec som nevidela. Lebo celý svet sa začal točiť. O pár sekund som sa ocitla v bielej miestnosti kde bol muž. Ten čo mí už povedal prečo mám červené oči.
,,Kto ste?" spýtala som sa ho.
,,To nie je podstatné. Pochopila si to?". Vtedy ma napadlo či mi on ukazuje minulosť.
,,No bola to minulosť. O tom ako sa ma snažil zachrániť môj otec."
,,Chceš to vidieť celé?"
,,Koniec poznám." Muž sa na mňa pozrel. A ja som si niečo uvedomila. Pozrela som sa na ruku. Nemala som tam žiadne zranenie.
,,Prečo ste tu?"opýtala som sa.
,,Pretože je to všetko moja chyba."
,,Nehápem."
,,A ani nepochopíš." Trocha ma to zmiatlo. no to je prekvapyé že môžem byť ešte viec zmätená. Tak som s ateda spýtala:
,,Čo sa stalo." Myslela som na to s tou dýkou.
,,Poslala ju na teba Daria. A teraz si označená.". Označená. To som si pre seba asi 10x zopakovala. Čiže ma môže hoci kedy nájsť. Chcela som sa ešte kopu vecí spýtať. No prebrala som sa. Otvorila som oči. Ruka ma zabolila. No skoro nič som nevidela. Asi po dvoch minutách som zbadala nad sebou strop. Počula som praskanie ohňa. A potom otvorenie dverí....
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama