Pomsta-11.Kapitola

29. listopadu 2011 v 20:03 | ,,Nicol" |  Pomsta


Obzrela som. Ubidela som asi šesť jazdcov. Mali čierne koňe a celý boli v čiernom. Podľa výzoru som vedela že sú to čierny jazdci. Čierny jazdci sú zabijáci vytvorený z magie. A preto ich môže sničiť len kúzlo. Ani není možné koľko vyhrabem z hlavy. Medzi tým sme zišli z cesty a zašli do hôr. Jazdci išli za nami. Pozrela som sa na Mike:,,Poznáš to tu?"
,,Celkom hej"
,,Mám nápad." vykríkla som. Uvedomila som si že vedľa mňa je potok. A vtedy ma to vlastne napadlo. Zišla som k nemu a postavila som sa na zem a Mike ku mňe pribehol:,,Čo ideš urobiť?".
,,Uvidíš!" povedala som lebo som nemala čas na vysvetlovanie. Prišli k nám jazdci. Zoskočili z koňa a vyťasili meče. Ja som ruku kde mám znamenie vystrela a druhou som chytila náhrdelník. Potichu som si hovorila kúzlo. Sústredila som sa a tak som nevnímala čo robi Mike. Po chvili mi ako keby z ruky vychádzalo svetlo. Vlastne to bolo slnečné svetlo. Pre nás je neškodné ale pre čierných jazdcov je to ako oheň. Spáluje ich to. O pár sekund už boli v plameňoch. Netrvalo dlho a bol z nich popol. Nemala som výčitky svedomia, veď to ani neboli ľudia. Ale nechápala som niečo iné. Mike bol na ruke tiež popálený. Iba sa na mňa pozrel. Nevedela som čo mám robiť. Chviľu som sa naň ho dívala a potom som zobrala z tašky kúsok látky. Ani som nevedela kd esa tam vzala. Pribehla som s ňou ku potoku a namočila som ju. Prišla som k Mikeovi a dala som ju na popáleninu. Mike sa na mňa pozrel a povedal:
,,Pôjdeme?". Tak toto ma zarazilo. Ako sa môže tak blbo pýtať.
,,Nie!" povedala som a Mike si výdýchol a išiel ku svojmu koňovi. Tak som zopakovala:
,,Nie! A nepohneme sa kým mi to všetko nevysvetlíš.". Po tejto vete sa otočil. Sadol si na zem a povedal:
,,Som čarodej!". ani ma to veľmi neprekvapilo lebo som to tak trocha tušila.
,,Ja som to tušila!" vykríkla som to ale tak trocha radostne.
,,Óóu no a nič viac nepovieš?". Zarazila som sa. Uvedomila som si že to kúzlo by ho nepopálilo keby nebol zlý. Ale keby bol úplne zlý tak by asi zhorel. Zamyslela som sa po chíli som sa spýtala:
,,Prečo ťa to popálilo?"
,,Pretože..." začal no ja som dopovedala.
,,zlý"
,,Bol som." povedal hlasnejšie ako keby ho to štvalo.
,,Ja to vôbec nechápem." povedala som a myslela som to úplne vážne.
,,Raz to pochopíš, ale teraz už musíme ísť."
,,Dáme si na chvílu prestávku." vyhŕkla som. No čo bola som unavená. Postavila som sa ku stromu.No v tom som zacíítila ostrú bolesť. chcela som isť preč ale ako som sa pohla zacítila som ju znova v ruke. Pozrela som sa na ňu a mala som nej zapichnutú dýku.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama