Pomsta-10.Kapitola

23. listopadu 2011 v 15:12 | ,,Nicol" |  Pomsta

Práve sme v dediny asi 13 kilometrov od cieľa. Mike mi povedal že musí sa ísť s niekým porozprávať. A mňa nechal v malom hostinci. Zišla som dole. Bola tam malá krčma. Sadla som si k malému stolu v rohu. Objednala som si niečo na pitie. O chvíľu ku mňe pristúpil jeden muž:
,,Dobrý deň!" pozdravil. Ja som sa naň ho nechápavo pozrela. tak som ho tiež pozdravila:
,,Dobrý?"
,,Ja som Jared.". Nevedela som prečo mi to vraví. No tak som sa ho spýtala:
,,Prečo mi to vravíte?". Pozrel sa na mňa.
,,Pretože viem kto si!"
,,Ja netuším o čom to vravíte!" Postavila som sa a chcela som odísť. No chytil ma za ruku a povedal:
,,Nie Juliusova dcéra?". Ako o to mohol vedieť? Veď ani ja si tým nie som istá.
,,Možno!"
,,Ak chceš vedieť niečo viac o sebe tak poď so mnou!" No ani sa ma nespýtal či chcem iba my tak tiahol za sebou. No ja som aj tak trochu išla sama. Bola som zvedavá. Prišli sme k malému domu. Otvoril a tam bol zviazaný Mike! Neverila som vlastným očiam. Mala som kopu otázok. No on Jared sa ma spýtal ako prvý:
,,Vieš kto to je?". chcela som povedať hej ale uvidela som Mikov pohľad a vedela som prečitať čo che povedať.
,,Nie!" povedala som sa pozrela som sa na Jarada.
,,Hmm...no dobre!"
,,Prečo je zvazaný?"
,,Pretože je to zradca!" Čo Mike zradca? Chcela som vedieť prečo ho pokláda za zradcu.
,,Prečo je zradca?"
,,Na to že ho nepoznáš sa veľmi vypatuješ!" povedal a pozrel sa na mňa.
,,Tak inak. Aký bol môj otec?"
,,Tiež zradca!" vykríkol až ma striaslo. Vtedy mi došlo že sa so mnou nechce rozprávať. Uvidela som na stole nožík. Jared priskočil ku mňe a rukou mi prešiel po tvári:
,,Chcel som ťa zabiť no teraz sa s tebou asi aj pohrám.". Začala som panikáriť. Stuhla som. Jared sa ma chcel dotknúť, ale náhrdenk ho akoby popálil. V tom som sa prebrala a zobrala som nožík zo stola. Jared ku mňe pribehol a cytil mi ruku. Našťastie nie tú v ktorej som mala nožik. Rýchlo som ho nožom bodla. Zatackal sa spadol. Rýchlo som rozviazala Mika. Postavil sa vybehli sme z domu. Nemusel nič vraviť pochopila som že je na čase odísť. Nasadli sme na koňe a vyrazili na cestu.
________________________________________________________________________________________________
Išli sme asi pol hodiny bez slova. No nemohla som to vydržať a pýtala som sa Mika:
,,Prečo si bol uň ho a zviazaný!?". Pozrel na mňa a povedal mi že to bol kedy si jeho dobrý priateľ. No keď odišiel z domu tak ho znenávidel a začal ho pokladať za zradcu.
,,Tak prečo si knemu išiel?"
,,Pretože som si myslel že mi už odpustil.". Mala som kopu otázok, ale začula som dupotanie koni....
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama